Keď som mal štyri roky, musel sa podrobiť operácii. Deň pred operáciou som navštívil oboch svojich lekárov. Môj detský lekár, MUDr. Baker, bol vysoký černoch, naopak, môj chirurg, MUDr. Smith, bol nízky, zavalitý a plešatý beloch.

Keď sme s mamou odchádzali od MUDr. Smitha, poďakoval som mu týmito slovami: „Ďakujem veľmi pekne, pán Baker.“

Moja mama sa nahla ku mne a pošepla mi: „To nie je pán Baker, to je pán Smith.“ Pozrel som sa prekvapene na ňu a povedal: „Ale vyzerá ako pán Baker.“

MUDr. Smith, sestrička i moja mama sa zasmiali na tom, aké to mám popletené. Dôvodom, prečo sa mi zdali takí rovnakí, bolo to, že ja som videl len ich rovnaké biele nohavice od kolien dolu. Nemohol som preto vedieť, kto je kto. Všetko, čo som o nich vedel, bolo, že mi chcú pomôcť, aby mi bolo lepšie.

Neposudzoval som ich podľa vzhľadu a bolo mi úplne jedno, akú majú farbu pleti. Boh vie všetko o nás, a predsa nás neposudzuje podľa nášho zovňajšku.


Zdieľať: