Otec zomrel, keď bol chlapec ešte malý. Medzi matkou a synom bol veľmi pekný vzťah. Televízia vtedy ešte nebola a tak ľudia trávili večery tým, že spolu počúvali rádio alebo si čítali. Aj oni spolu počúvali peknú hudbu. Ich vzťah bol naozaj výnimočný.

Keď synovi minulo dvadsať, stretol pekné mladé dievča. Zamilovali sa do seba a po nejakom čase sa rozhodli, že sa vezmú. Nájsť si v tom čase – počas druhej svetovej vojny – nejaké bývanie, nebolo ľahké. Matka preto synovi navrhla: „Máme poschodový dom. Ja si urobím bývanie hore a ty so svojou manželkou môžete bývať dolu. Jediné, o čo by som ťa prosila je, aby sme si našli čas, ktorý strávime spolu počúvaním hudby a čítaním, pretože to mi bude veľmi chýbať.

„Mami, môžeš si tým byť istá. Aj pre mňa je to dôležité,“ odpovedal syn.

Keď sa syn oženil, nejaký čas to šlo tak, ako sa dohodli. Niekoľkokrát v týždni sa stretli a strávili spolu večer pri hudbe. Syn však začal byť postupne viac zaneprázdnený. Celé dni, ba aj týždne prešli bez toho, aby matku zavolali k sebe alebo s ňou prehodili aspoň zopár slov. Vzťah medzi nimi už nebol taký, ako kedysi.

Keď mala matka narodeniny, syn jej kúpil nádherné šaty. Krásne zabalený balíček jej podaroval so slovami: „Veľa šťastia a zdravia, mami.“

Matka otvorila balíček a obzerala si šaty. „Ach, ďakujem ti, syn môj. Som ti vďačná za to, čo si pre mňa urobil.“

„Mami, tebe sa tie šaty nepáčia,“ povedal syn.

„Ale áno, páčia. Je to moja farba. Ďakujem.“

„Mami, odložil som si pokladničný blok. Povedali mi, že ich môžem vrátiť, ak sa ti nebudú páčiť.“

„Nie, sú naozaj krásne.“

„Mami, nerob zo mňa hlupáka. Vidím na tebe, že niečo nie je v poriadku.“

Vtedy sa mama otočila a otvorila skriňu. Povedala: „Syn môj, pozri, mám dosť šiat do konca svojho života. Všetko, čo ti v tejto chvíli chcem povedať, je, že nechcem tvoje šaty. Chcem aspoň chvíľu tvojho času.“

Z tohto starého, ale vždy aktuálneho príbehu počujem, ako sa mi prihovára Pán Boh: „Viem, že si ochotný darovať mi veľa vecí. Ale ja chcem kúsok tvojho času. Chcem teba.“

Zdieľať tento príbeh: