Môj otec zomrel v roku 1938. Prasklo mu slepé črevo. Jednému jeho kolegovi sa podarilo obrať mamu o dedičstvo. Aby sme mali z čoho žiť, mama sa musela vrátiť do školy, aby získala diplom a mohla učiť.

Peniaze nám vystačili akurát dovtedy, kým ukončila štúdium. Potom sme sa presťahovali do mesta, kde mala učiť. Keď sme zaplatili sťahovanie a nájomné na prvý mesiac, zostali sme úplne bez peňazí. Nemali sme peniaze ani na jedlo. Nemali sme z čoho zaplatiť školné. Nemali sme na benzín.

Mama mala dostať výplatu až 1. októbra. To znamenalo, že celý mesiac sme mali zostať bez peňazí. V tom meste sme nepoznali jediného človeka. Kde hľadať pomoc?

Mama dávala desiatok na podporu cirkvi aj za najťažších okolností. Po otcovej smrti niektorí mame radili, že nemusíme odovzdať desiatok, keď sme v takej ťažkej finančnej situácii. Ale tento návrh mama bez váhania zamietla. Mama mala s Bohom veľmi blízky vzťah. Nazývala to „partnerstvo“. Jej povinnosťou bolo slúžiť Bohu a ctiť ho. Ostatné nechala na Pána Boha. Mama dokázala odovzdať Bohu na modlitbe všetko. Prosila ho s dôverou a bola presvedčená, že Boh odpovie.

Prvý deň na našom novom mieste sme ja, sestra a mama mali večer rodinnú bohoslužbu. Čítali sme zasľúbenia z Biblie a knihy Túžba vekov. Mama nám pripomenula, že Boh má tisíc spôsobov, ako môže odpovedať na naše modlitby. Ale to, čo sme skutočne potrebovali, bol chlieb.

A tak sme si kľakli a prosili za chlieb. Povedali sme Bohu o našich problémoch. Prosili sme, aby Boh splnil zasľúbenia, ktoré sme práve čítali. Povedali sme mu, že vieme, že tento problém nie je pre neho vôbec veľký. Poďakovali sme mu, že nás vypočuje a odpovie na naše modlitby. A Boh to naozaj urobil.

Asi o hodinu, keď sme vybaľovali veci zo škatúľ, zazvonil zvonček na dverách. Bol to poštár so špeciálnou zásielkou, ktorá bola preposlaná z nášho predošlého bydliska. V obálke sme našli šek v hodnote 240 dolárov. Mamin mesačný plat bol v tom čase 130 dolárov. Šek mal teda hodnotu skoro ako mamin dvojmesačný plat. Hneď tam – medzi nevybalenými škatuľami sme si kľakli a ďakovali Bohu za jeho milosrdenstvo, požehnanie a vypočutie modlitby.

Odkiaľ sme dostali tie peniaze?

V liste sme našli vysvetlenie, že pred 40 rokmi požičal otec mojej mamy istému farmárovi na chov koní peniaze, ktoré mu nevrátil. Farmár zomrel a jeho syn zistil tento nezaplatený dlh. K dlhu pridal 40-ročný úrok a vyhľadal dedičov. Suma 240 dolárov bol mamin podiel.

Božie zasľúbenia pre nás v ten deň nadobudli opäť nový význam.


Zdieľať: