Keď som prvýkrát vkročil do samoobslužnej reštaurácie, viac než inokedy som si uvedomil, že som cudzinec na cudzom území. Bol to môj prvý deň na univerzite vo Washingtone, kde som začal študovať jazyky.

Vybral som si niečo na obed a pohľadom hľadal voľné miesto. Srdce sa mi pritom akosi silnejšie rozbúchalo. Zahliadol som jednu voľnú stoličku pri stole, kde už sedeli piati muži. Boli veľmi láskaví a srdečne ma medzi seba privítali. Rozprávali sa medzi sebou arabsky, ale keď som si k nim prisadol, stíchli.

„Prosím, rozprávajte sa ďalej,“ povedal som, „rád počúvam ľudí, ktorí hovoria iným jazykom.“ Usmiali sa a poďakovali mi slovami: „Si veľmi láskavý. Dáš si pivo?“ Z balenia im zostala akurát jedna plechovka.

„Nie. Ale ďakujem,“ odvetil som.

„No, daj si to posledné,“ ponúkali ma ďalej.

„Naozaj ďakujem, ale nepijem.“

„Nepiješ? Skutočne?“ divili sa.

„Naozaj nepijem,“ odpovedal som s úsmevom.

„My sme si mysleli, že všetci Američania pijú,“ čudovali sa. „Si azda moslim?“

„Nie, nie som moslim. Som kresťan.“

„Tak prečo nepiješ? Čo sme doteraz stretli kresťanov, všetci pili alkohol. Je to predsa ok trochu si vypiť. Tak to všetci tvrdia. Čo si potom za kresťan?“ zisťovali ďalej.

„Nuž,“ začal som, „ja som kresťan, adventista siedmeho dňa. Moje náboženstvo mi radí nepiť alkohol. Adventisti veria, že naše telo je Božím chrámom, preto by sme sa oň mali starať, ako najlepšie vieme. Alkohol ničí mozgové bunky a oberá človeka o schopnosť múdro sa rozhodovať. A okrem toho sami viete, koľko zla narobí alkohol…“

„Zahanbil si nás,“ priznal jeden z nich. „Ani my by sme nemali piť. My sme moslimovia.“

„Ja viem,“ povedal som. „Myslíte si, že Alah dovidí len po hranice Stredného východu?“

„Ako si zistil, že sme moslimovia?“ spýtali sa zaskočene.

„Rozprávali ste sa arabským dialektom Nadji, ktorým rozprávajú aj ostatní moji arabskí priatelia.“

Jeden z nich vstal, pozbieral všetky poloplné plechovky piva a odniesol ich do koša. Potom si sadol a povedal: „Z celého srdca ti ďakujeme, že si si k nám prisadol. Vieme, že Alah poslal teba, kresťana, k nášmu stolu, aby si nás priviedol späť na správnu cestu. Ako si to povedal? Čo si to za kresťan? Akého siedmeho dňa? Povedz nám o tom niečo viac. Chceme to vedieť.“

S týmito svojimi novými priateľmi som sa niekoľko hodín rozprával o Bohu Stvoriteľovi, ktorý nám daroval siedmy deň ako pamiatku stvorenia, o posolstve Písma Svätého – Biblie, o Ježišovom živote a jeho obeti za odpustenie našich hriechov, o tom ako nám Pán Boh žehná a praje si, aby sme boli zdraví, ale aj o Ježišovom zasľúbení, že sa opäť vráti na našu planétu, aby ukončil dejiny zla a hriechu a nastolil spravodlivé Božie kráľovstvo.

Od tohto stretnutia si uvedomujem význam každého slova, ktoré povieme. Mohol som jednoducho odmietnuť plechovku piva s tým, že šoférujem. Ale keď som povedal, že nepijem, vyvolalo to u mojich moslimských priateľov zvedavosť a umožnilo mi povedať im, čo ešte dovtedy nepočuli.

Zdieľať tento príbeh: