Stalo sa to pred Vianocami. Štedrý deň bol predo dvermi. Sedela som medzi dvanástimi mužmi vo veku od 19 do 35 rokov. Z chorobopisov som usúdila, že ich doterajší život sa podobal ako vajce vajcu. Detstvo s agresívnym otcom alkoholikom alebo prípadne bez otca, matka viac-menej neschopná plniť úlohu matky, pobyty v detských domovoch, poruchy správania (záškoláctvo, úteky, krádeže…), čoskoro nato prvé tresty, alkohol, drogy…

Napadlo mi, že týmto dvanástim osamelým mužom bez domova položím úplne netradičnú otázku: Za koho by ste boli ochotní zomrieť?

Až na jedného z nich, ktorý svojich rodičov nepoznal, všetky tieto nemilované a neprimerane trestané deti jednoznačne odpovedali: „Za mamu a otca.“

A nemyslím si, že všetci klamali.

Zdieľať tento príbeh: