V jednom interview bývala prvá dáma USA Barbara Bushová povedala: „Nemala som vlastnú kariéru. Úlohu manželky a matky pokladám za svoje prvoradé poslanie. Keď sme sa zosobášili, manžel mal dvadsať rokov a ja devätnásť. Bolo to ešte za vojny. Manžel – slúžiaci v leteckých bojových silách vojenského námorníctva – sa mal vrátiť na bojisko, no našťastie vojna sa skončila… Žili sme v sedemnástich mestách a bývali v bezmála tridsiatich bytoch.“

Istý reportér sa jej spýtal, či dávala rady svojmu manželovi. „Nemyslím si,“ odvetila, na čo sa ozval manžel: „Ale čo nepovieš?“ „Ak manželia žijú spolu vyše štyridsať rokov, podelia sa navzájom s každou svojou myšlienkou. Sú si takí blízki, že jeden z nich môže kedykoľvek dokončiť vetu, ktorú začal ten druhý,“ poznamenala Barbarina švagriná.

Zdieľať tento príbeh: