Deti a schovávačka patria k sebe. Veľmi rýchlo si dokážu nájsť nejakú skrýšu. Môže to byť stan z deky natiahnutej cez dve stoličky v obývačke, alebo jaskyňa v malinových kríkoch.

My so sestrou Katkou sme si postavili zvláštny úkryt na strome neďaleko našej farmy. Mali sme tam svoje malé súkromie. Nanosili sme tam drevo, klince a požičali si kladivá. Postavili sme si tam nádherný, dobre skonštruovaný príbytok medzi konármi starého stromu. V mojej detskej mysli to bola skutočná pevnosť – vysoká veža. Môže zúriť búrka, dážď bubnovať na strechu z plechoviek a vietor hojdať domček v konároch stromov. Ale my sme v bezpečí.

Niekedy aj dnes túžim po takomto útočisku. Nádherné je, že Boh nás nenecháva napospas zúfalstvu. Dávid napísal: „Hospodin je moja skala, moja pevnosť a môj vysloboditeľ; môj Boh je moje bralo, k nemu sa utiekam; môj štít, roh mojej spásy a môj hrad. (Ž 18,3)

Zdieľať tento príbeh: