Veľký reformátor Martin Luther sa modlil viac, keď mal veľa práce. Keď bol zavalený starosťami a povinnosťami, vstal skoro ráno a niekoľko hodín strávil v spoločenstve so Zdrojom múdrosti a sily.

Neveriacemu sa to môže zdať zvláštne. Nedáva to zmysel: čím menej času mal, tým viac sa modlil. O podobnom paradoxe píše Bill Hybels vo svojej knihe s príhodným názvom Priveľmi zaneprázdnený, aby som sa nemodlil. Tento „rozpor“ odkrýva podstatu kresťanského života, ktorá je vo svojej nahote veľmi rozporuplná. Pavol o tomto paradoxe hovorí v Druhom liste Korinťanom 12,7-10, kde v súvislosti so svojím „ostňom v tele“ hovorí: „Lebo práve keď som slabý, som mocný.“ Zdroj našej múdrosti a sily sa nachádza mimo nás. Aby sme mohli podávať dobré výkony, musíme sa s ním spojiť, a to si žiada náš čas.

Postupne som pochopil paradox modlitebného života Martina Luthera. Čím viac problémov som musel riešiť, tým dlhšie som sa modlil. Privstal som si a tak ako Martin Luther som nad ránom trávil čas so svojím Pánom. A Boh mi požehnal – obdaril ma svojou milosťou.

Keď dnes stojím tvárou tvár náročnej situácii, namiesto toho, aby som sa prevaľoval v posteli, radšej vstanem o tretej ráno a idem sa rozprávať s Bohom. Čítam si Bibliu, hovorím s ním a počúvam. Poviem mu, čo ma trápi a nechám ho, aby mi s tým poradil.

Stále znova som svedkom toho, ako sa zauzlené klbko nití bez námahy rozmotá, priority sa prehodnotia a všetko sa vyjasní. Veľmi často sa pri modlitbe prechádzam. Je tma, ulice sú prázdne, jediné auto, ktoré okolo mňa prejde, je policajné vozidlo. Je to veľmi príjemné a osviežujúce. Idem a vedľa mňa kráča môj milujúci Otec, ktorý mi ponúka svoju milosť. Odporúčam vám to.

Zdieľať tento príbeh: