Nedávno som sa rozprával s naším susedom. V rozhovore vyjadril, že mi závidí usporiadaný rodinný život. Vlastní síce auto, dom, ale vo svojej šesťdesiatke trpí osamelosťou. On je sám a ja sa vraj mám! Mám šikovnú manželku a dve krásne dcéry. Jeho úprimnosť ma prekvapila. V prvej chvíli som nevedel, čo mu mám na to povedať. Vzápätí som sa mu priznal, že aj ja som bol niekedy v pokušení závidieť. Nemá toľko starostí, môže sa venovať športom a rôznym záľubám, nemusí brať na nikoho ohľad. Nakoniec sme sa tomu obaja zasmiali.

Bolo na tom niečo smiešne?

Obaja sme sa zachovali typicky pre dnešnú dobu. Každý je kvôli niečomu nespokojný. Pán Boh nám sľúbil, že naplní všetky naše potreby. Ale my sa stresujeme, lebo si nedokážeme splniť všetky svoje sny a túžby!

Zdieľať tento príbeh: