Ako dieťa som trávila veľa času u starej mamy. Bola mojím duchovným učiteľom. Aj keď jej manžel nebol veriaci a dôsledne sledoval rodinný rozpočet, stará mama nikdy nezabudla odovzdať desiatok a ušetriť peniaze aj na dary pre Pána Boha.

Jej jediným zdrojom príjmu bol prenájom otcovej farmy. Z tohto skromného príjmu dokázala viesť domácnosť, nakúpiť potrebné potraviny, ba aj nejaké „extra“ maličkosti, ktorými obdarúvala svoje vnúčatá.

Peniaze z prenájmu dostávala vždy prvého v mesiaci. Vtedy peniaze vždy starostlivo rozdelila, aby mohla pokryť všetky mesačné výdavky. Dodnes si pamätám poličku v jednej zasklenej kuchynskej skrinke, na ktorej mala uložených niekoľko hrnčekov. Hrnčeky boli označené štítkami, napríklad „Oblečenie“, „Potraviny“, „Desiatky“, „Dary pre zbor“, atď.

Boli časy, keď som vedela, že moja stará mama potrebuje kúpiť nejaké veci, ale vedela som aj to, že nikdy neminie peniaze, ktoré má odložené v hrnčekoch na osobné potreby. Boh ju nikdy nesklamal a ona sa ho v dobrých aj zlých časoch pevne držala.

Jedného dňa mi oddelila dva hrnčeky – jeden na „osobné výdavky“ a druhý na „desiatok“. Keď ma odmenila nejakými drobnými za prácu, ktorú som pre ňu urobila – napríklad že som jej pomohla vylúpať hrášok alebo poodtŕhať poplazy na jahodách – vždy ma vyplatila drobnými mincami, aby som si mohla rozdeliť korunky do príslušných hrnčekov.

Od svojej starej mamy som sa naučila lekciu o tom, ako viesť rodinný rozpočet tak, aby som mala financie na veci potrebné pre domácnosť, a pritom nezabudla ani na desiatky a dary pre Boha.

Zdieľať tento príbeh: