Henry David Thoreau nemal ešte ani dvadsaťosem rokov, keď 4. júna 1845 odišiel do ústrania. Presťahoval sa do chaty, ktorú si vlastnoručne postavil, a žil v nej sám celé dva roky. Staral sa len o svoje najnevyhnutnejšie potreby.

Keď sa do chaty sťahoval, zrejme nemal v úmysle nič písať, ale o deväť rokov neskôr sa na pulte objavila jeho kniha Walden alebo Život v lesoch. Zo začiatku sa síce veľmi nepredávala, ale neskôr sa z nej stala americká klasika.

Thoreau v knihe rozpráva, prečo vlastne žil v samote. „Odišiel som do lesa, pretože som chcel žiť uvedomelo, postaviť sa zoči-voči k základným princípom života. Nechcel som na smrteľnej posteli zistiť, že som vlastne vôbec nežil.“ Žil jednoducho ako mních a pozorne skúmal detaily okolitej prírody. Vďaka tomu, že žil dlho v tichu, mohol v pokoji premýšľať o tom, kým vlastne je a aký je zmysel jeho života.

Od Thoreaua sa môžeme veľa naučiť. Aj my by sme mali žiť uvedomelo. Oveľa viac sa však môžeme naučiť od Ježiša. On nám svojím príkladom ukazuje, čo je hybnou silou uvedomelého života.

Zdieľať tento príbeh: