V roku 1955 založila Matka Tereza domov pre opustené nemluvňatá. Tieto nechcené deti bývali pohodené predo dvermi. Zvyčajne ich priniesla polícia alebo iní ľudia, ktorí ich niekedy našli aj na smetiskách. Niektoré deti boli duševne alebo telesne postihnuté. Narodili sa predčasne alebo boli poškodené pri pokuse o potrat alebo preto, že matka užívala drogy.

Niektoré deti umreli hodinu potom, ako ich priniesli do nemocnice. Matka Tereza vysvetľovala: „Aj nemluvňa cíti ľudské teplo. Práve preto musí byť umierajúce dieťa milované a má mu byť poskytnutá útecha.“ Iné deti sa uzdravili a boli adoptované. Niektoré deti v tomto dome vyrástli. Sestry platili za ich vzdelanie, pomáhali im zohnať prácu a založiť si rodinu. Dievčatá dokonca dostali aj veno. Sestry vravievali: „Každý, kto si vezme jedno z našich detí, má dvadsať svokier!“

Zdieľať tento príbeh: