V knihe High Wind at Noon jej autor A. K. Chalmers hovorí o tom, ako Peer Holm, slávny inžinier, staviteľ mostov, železníc a mnohých umeleckých diel po celom svete, dosiahol bohatstvo a slávu. Potom však prišli neúspechy, ktoré ho priviedli na mizinu. S manželkou a dieťaťom sa vrátil do rodnej dediny. Musel sa uspokojiť so skromným životom.

Jeho sused, starý prchký pán, mal veľmi zlého psa. Upozornil ho, že zviera môže byť nebezpečné. Ale starý muž zlostne odvetil: „Zavri hubu, prekliaty žobrák.“

Po nejakom čase uvidel Peer otrasnú scénu. Pes sa zahryzol do krku malého dievčatka a ťahal ho po zemi. S veľkým vypätím síl sa mu podarilo dievčatko vyslobodiť. Bolo však neskoro.

Šerif psa utratil, ale dedinčanov to neuspokojilo. Všetci pripisovali zodpovednosť majiteľovi. Mlčky sa proti nemu všetci sprisahali. Nezdravili ho. Na jar mu nikto nepredal semeno na sejbu. Na upravenom poli mu začala rásť burina. Zostal sám. Nikto v dedine mu nechcel nič predať ani požičať. Všetci mu dávali najavo nepriateľstvo. Keď šiel po dedine, všetci sa od neho odvracali. Všetci ho nenávideli. A on sa stále viac uťahoval do seba. Peera Holma bola suseda ľúto. Keď si naňho pomyslel, nemohol spať.

Raz skoro ráno vzal zo sýpky jediné vrece jačmeňa, preliezol plot medzi poľami a zasial susedovo pole. Domov sa vrátil pevne rozhodnutý, že o tom nikomu nepovie. Ale jačmenné klíčky prerazili pôdu a rozkríkli pravdu. Pole zlého človeka sa zelenalo, ale na poli Peera Holma bolo vidno len hnedé hrudy.

Milosrdenstvo vyžaduje, aby sme siali dobré semeno na susedovo pole, aj keby to bol náš najväčší nepriateľ. Azda neexistuje ťažšia vec, ale to je kľúč, ktorý otvára nebeské kráľovstvo.

Zdieľať tento príbeh: