Babička sedí v izbe a modlí sa. Hlavu má položenú do dlaní. Je ticho. Príde za ňou trojročný vnúčik Dávidko a osloví ju: „Babi…“ Babička si ho nevšíma a modlí sa ďalej. Vnúčik odbehne a o chvíľu sa vráti. Pozoruje babičku a potom nesmelo povie: „Babi…“ Babička stále nereaguje. Ešte sa modlí. Až po chvíli povie nahlas: „Amen.“

Dávidko stojí neďaleko. Babička vstane a ide za vnúčikom. „Dávidko, čo si dáš na raňajky? Nachystám ti chlebík a kakao, dobre?“

Babička odíde do kuchyne a po chvíli zavolá: „Dávidko, o chvíľu budeme raňajkovať!“ Ticho. Keď všetko pripravila, zavolala: „Dávidko, tak poď!“ Ticho. Nikde sa nič nehýbe.

To ticho sa zdalo babičke podozrivé. Kde je Dávidko? Čo len môže robiť?

Ide do izby. Dávidko sedí presne tam, kde pred chvíľou sedela ona a hlavu má položenú v dlaniach presne tak, ako pred chvíľou ona.

„Babička, nevyrušuj ma. Nevidíš že robím „amen“?

Zdieľať tento príbeh: