V duchu som si už neraz povedala: „Ten môj manžel je ale šikovný. Opraví práčku, zapojí luster…“ Nepovedala som mu však nič a nepochválila ho. Je to škoda, pretože zatiaľ nevie čítať moje myšlienky a keď nevyslovím slová chvály, nedozvie sa, že si vážim, čo pre nás urobil.

Poďakovať učíme už malé deti. Nezabudnime ďakovať, ani keď sme dospelí. A nezabudnime na to hlavne doma. Začnime už dnes.

Zdieľať tento príbeh: