„Niekedy premýšľam o tom, či ma moja mama niekedy videla, ale nespoznala,“ povedala 16 ročná Ginny.

Ginny sa narodila na vidieku Haiti, ale jej matka sa jej vzdala hneď po pôrode. Bývala v rôznych domovoch a dokonca aj na ulici. Keď mala štyri roky, istá žena si ju vzala k sebe. „Mohla som dokonca chodiť do školy!“ povedala.

Keď mala Ginny 10 rokov, žena, ktorá si ju zobrala, pozvala istého muža, aby s nimi býval. Tento muž Ginny bil a pokúsil sa ju znásilniť. „Kričala som, ale nikto mi neprišiel na pomoc. Bola som taká vystrašená, že som celé noci nemohla spávať.“

Ginny od nich odišla a žila u susedov, kde sa starala o upratovanie domu. Za upratovanie dostávala jedlo. No aj v tejto domácnosti s ňou zaobchádzali zle.

„Veľa som si vytrpela,“ povedala Ginny. „Chcela som mať len domov a svoju mamu.“

Jedného dňa jej niekto povedal, že jej mama je v Port-au-Prince. Dal jej aj telefónne číslo. Ginny zavolala na to číslo a počula matkin hlas. Dozvedela sa, že má päť sestier. Keď sa spýtala, či ich môže navštíviť, mama súhlasila.

S nadšením, že konečne bude mať rodinu a domov, si naplánovala návštevu.

Ale 12. januára jej zemetrasenie prekazilo plány. Ginny prežila túto prírodnú katastrofu, ale všetko stratila. Hľadala dom svojej mamy, ale teraz to bolo ako hľadať ihlu v kope sena. „Celý jeden deň a noc som rozmýšľala, či moja mama a sestry sú ešte vôbec nažive,“ povedala. „Bola som už tak blízko – a zemetrasenie všetko pokazilo.“

Ginny odišla do tábora, kde ADRA zabezpečovala prístrešky, jedlo a pracovníkov, ktorí postihnutým katastrofou pomáhali vyrovnať sa s traumami, ktoré zažili. Títo ľudia dali Ginny nádej.

Ginny stretla dievča, ktoré bolo tiež odlúčené od svojej rodiny. „Navzájom si pomáhame,“ povedala. „Po prvýkrát vo svojom živote mám sestru. Už nie som sama.“

Zdieľať tento príbeh: