Keď sa objavila obrovská vlna, musela Jillian Searleová urobiť zásadné rozhodnutie, ktorého by mali byť všetci rodičia ušetrení.

26. decembra, keď sa privalilo tsunami, sa nachádzala so svojimi dvoma synmi – päťročným Lachiom a dvojročným Blakom pri hotelovom bazéne na ostrove Phuket. „Začula som strašný hukot, otočila som sa a uvidela obrovskú masu vody, ktorá sa rútila priamo na nás,“ povedala neskôr novinárom. „Hneď som si položila otázku: Ako to urobiť, aby som zachránila oboch chlapcov?“

Bolo jej jasné, že oboch synov v náručí neudrží. „Nevládala som ich oboch udržať, a tak som sa rozhodla pustiť staršieho,“ uviedla.

Uprostred besniaceho živlu zahliadla ženu, ktorá sa držala dreveného kola. Požiadala ju, aby sa postarala o päťročného Lachieho. Keď ho od seba odstrkávala, prosil ju: „Nepúšťaj ma, mami.“ Vtom ich spenené vody oddelili. Dívala sa za synom, ktorý ešte nevedel plávať a vravela si, že ho asi vidí naposledy.

Túto hrôzostrašnú scénu sledoval jej manžel Brad z hotelového balkóna. Chcel k nej bežať, ale kvôli stúpajúcej vode nemohol otvoriť dvere.

Keď voda opadla, našiel Jillian a Blakea. Všetci spolu začali zúfalo pátrať po Lachiem. „Musíme ho nájsť, pretože som ho opustila,“ vyrážala zo seba nešťastná Jillian. „Nechala som ho s nejakou cudzou ženou… Nikdy sa nezmierim s tým, že som ho od seba odstrčila.“

Tento príbeh má šťastný koniec. O dve hodiny neskôr našli Lachieho v sprievode thajského policajta. Prežil, lebo sa mu podarilo pevne sa chytiť hotelových dvier.

Osobne poznám niekoho, kto nesmiernou láskou miluje svoje deti a túži po ich blízkosti. Trápi sa tým, že s nimi nemôže byť – v jeho prípade sa však neodlúči on od nich, ale ony od neho. Každý deň ich zúfalo hľadá.

Zdieľať tento príbeh: