Môj manžel a ja sme mlčky sedeli za stolom zahĺbení do svojich myšlienok. Rozprávali sme sa o tom, čo alebo koľko by sme mohli dať ako obeť. Práve totiž prebiehal týždeň venovaný „obetným darom“. Naozaj sme chceli niečo obetovať. Rozmýšľali sme o tom a modlili sa za to niekoľko týždňov. Manželova týždenná mzda bola 800 dolárov. Mali sme štyri deti, ktoré navštevovali cirkevnú školu a akadémiu. Ja som sa snažila predať nejaké knihy, ale nerada som chodila od dverí k dverám a tak som s tým prestala.

Mala som silné vnuknutie dať ako obeť jednu manželovu výplatu. Ale váhala som navrhnúť niečo také.

Manžel prerušil ticho slovami: „Myslím si, že by sme mohli dať náš týždenný príjem!“ Obaja sme cítili, že to bolo Božie vnuknutie. Keď sme na najbližšej bohoslužbe v sobotu odovzdali našu „obeť“, mali sme zmiešané pocity strachu, obáv i vzrušenia. Bolo to prvýkrát, čo sme sa odvážili urobiť takýto krok viery.

V nedeľu ráno sme šli s mojimi rodičmi na okresnú aukciu. Keď sme si sadli do tvrdých drevených lavíc a rozhliadli sa okolo, rozmýšľali sme, kde sme sa to dostali. Budova vyzerala akoby bola skonštruovaná z drevených latiek. Aukcionár bol strapatý. Celá miestnosť bola naplnená cigaretovým dymom. Čoskoro sme však zabudli na nepohodlie a nehostinné prostredie. Aukcionár ľudí stále zabával a vzrušenie rástlo, keď naliehal na prítomných, aby navrhli vyššie ceny.

Odrazu mi manžel štuchol prstom do rebra a povedal: „Pozri! Presne toto by sme potrebovali.“ Práve vnášali nový vyše 300 litrový bojler na ohrievanie vody. Kedysi dávno sme si kúpili veľmi lacný bojler. Čoskoro sme kúpili aj ostatné veci, ktoré sme potrebovali a hľadali niekoho, kto nám to odvezie. Keď sme spočítali, koľko sme dali za všetky veci, zistili sme, že sme ušetrili vyše 500 dolárov.

Ďalší večer som dostala telefonát od ľudí, ktorí si chceli kúpiť nejaké knihy. Keď som sa vrátila domov, rozprávali sme sa s manželom o tom, že Boh nám dal oveľa viac než 800 dolárov, ktoré sme dali ako obeť pred troma dňami – nie v peniazoch, ale v tovare.

O niekoľko dní mi manžel zavolal a poprosil ma, aby sme sa po práci stretli v jednej reštaurácii. Keď som prišla, s úsmevom na tvári mi ukázal tri obálky. Jeho spoločnosť dávala svojim zamestnancom raz za čas špeciálnu odmenu za dobre vykonanú prácu. Prvá obálka obsahovala šek v hodnote 100 dolárov. Druhá šek v hodnote vyše 300 dolárov. Tretiu obálku som otvárala s trasúcimi sa rukami. Bol tam šek v hodnote 800 dolárov. Manželov manažér v práci poznamenal, že nikdy nepočul o tom, aby niekto dostal za jeden deň tri odmeny. No my sme vedeli, prečo sa to stalo.

Zdieľať tento príbeh: