Stalo sa to pred pár rokmi. Na návštevu k nám prišli dvaja manželovi starí kamaráti s priateľkami. Muži spomínali na stredoškolské časy a ženy rozoberali štúdium chémie a biológie na vysokej škole. Jedna z nich vykreslila svoju budúcu kariéru… Potom sa obrátila na mňa s otázkou: „A čo robíte vy?“

V miestnosti zavládlo ticho. Odrazu som sa cítila veľmi tehotná a moje osemmesačné bruško vyzeralo dvakrát také veľké. Napokon som konečne vykoktala: „Ja? Ja… som len mama.“

Nasledovala dlhá trápna pauza…

Od onoho nešťastného večierka som v úlohe manželky a šesťnásobnej matky na plný úväzok spokojnejšia. Páči sa mi táto tichá služba. Som hrdá na to, že som nenahraditeľným, i keď často neviditeľným srdcom nášho rodinného života.

Tak ako kedysi moja mama a pred ňou jej mama i ja teraz stojím v kuchyni pri sporáku a okolo mňa plynie život našej rodiny. Pridám k dusenému mäsu zeleninu, priviniem si najmenšie dieťa k sebe a postojačky ticho miešam. Materstvo vo všetkých jeho podobách je skutočné, úctyhodné povolanie a ja som pyšná, že ho môžem žiť.

(Danielle Beanová, Materinské dúšky šťastia)

Zdieľať tento príbeh: