S Ambrózom sme nedávno strávili jedno sobotné popoludnie. Chodili sme po obchodoch. Nakoniec sme si šli niečo zajesť.

„Zaujímavé,“ vravím mu, „vyzerá to, ako keby sme si tu dali rande.“

Opýtal sa ma, čo to znamená mať s niekým rande. Vysvetlila som mu, že chlapec s dievčaťom idú niekedy spolu von, aby sa zabavili a jeden druhého lepšie spoznali. Dobre som vedela, že v poslednom čase bol alergický na všetko ženské, a tak som ho trošku podpichla: Aj ty možno raz budeš chcieť ísť na rande s dievčaťom.

Ambróz si zamyslene uždibol z keksíka. Celkom triezvo uvažoval o tom, že by mal niekedy dobrovoľne stráviť svoj voľný čas s osobou opačného pohlavia. Uprene sa na mňa zahľadel a povedal: „Ja chcem mať rande s tebou, mami.“

Tuho som si privinula môjho päťročného priateľa, aby nevidel slzy v mojich očiach. Cítila som na hrudi, ako mu bije srdiečko. Objímala som ho trošku dlhšie než inokedy, a tentoraz mi to dovolil.

(Danielle Beanová, Materinské dúšky šťastia)

Zdieľať tento príbeh: