Každý jazyk má svoje zvláštnosti. Angličania si napríklad stále vykajú, dôvernejší vzťah sa musí v rozhovore vyjadriť použitím vlastného mena. Slovenčina má väčšie možnosti – tykanie, vykanie, môže dokonca aj onikať a to ešte zďaleka nie je všetko. Viete, čo má ešte k dispozícii? No predsa „jakanie“! Ešte ste o tom nikdy nepočuli? Nikdy ste sa s týmto štýlom nestretli a nepoužili v hovorovej reči? „Ja mám, ja chcem, ja budem, ja som to vedel…“ Ja, ja, ja…

Buďme opatrní, aké zámená používame…

Zdieľať tento príbeh: