Mladomanželia Colin a Melva Winchovi boli na svojej prvej misijnej ceste na Šalamúnových ostrovoch. Poskytovali tu zdravotnú starostlivosť. Počas jednej z Colinových prvých služieb na klinike k nim zavítal pacient, ktorý potreboval vytrhnúť stoličku. Vďaka tomu, že zdravotný asistent Lukana pevne držal pacientovu hlavu, Colinovi sa podarilo pichnúť mu injekciu s anestetikom.

Colin si vybral vhodné kliešte na vytiahnutie dolnej stoličky a otočil sa k problematickému chrupu pacienta. Lukana stále pevne držal Jacobovu hlavu. Colin sa pevne postavil vedľa kresla a chytil do klieští stoličku. Pevne ju zovrel do klieští a ťahal. Zub sa však ani nepohol! Zlyhanie Colina ako „zubára“ sa pomaly stávalo skutočnosťou.

Bol to horúci a sparný deň. Akýkoľvek čerstvý vzduch, ktorý sa mohol ku Colinovi dostať, bol zablokovaný zvedavým obecenstvom divákov. Tí, ktorí mali priamy výhľad na toto predstavenie, ponúkali komentáre ďalším, ktorí nedovideli. Na Colinovom čele sa objavili kvapky potu. Rovnako aj na Jacobovom, ale z úplne iného dôvodu.

Colin si vzal iné kliešte a ešte raz pevne stisol protestujúci zub. Jacob sa ešte hlbšie zviezol do kresla napriek tomu, že Lukana stále kontroloval polohu jeho hlavy.

Zdalo sa, že prešli celé hodiny, kým sa Colin bezvýsledne trápil zo zubom. Niektorí diváci začínali vážne pochybovať. Iní odchádzali s dojmom, že ich nový lekár je na nič.

Potom však Jacob povedal: „Doktor, zabudli ste na niečo!“

„Nie, to si nemyslím, Jacob,“ odpovedal Colin a skontroloval všetok sterilný materiál, ktorý mal pripravený na stolíku. Všetko bolo v poriadku.

„Zabudli ste sa pomodliť, doktor!“

Colin nemohol uveriť vlastnej zábudlivosti. Spolu s Lukanom pomohli Jacobovi vstať z kresla a všetci traja pokľakli k modlitbe. Obecenstvom rýchlosťou blesku preletela správa: Modlia sa!

Očakávania všetkých vzrástli. Tí, čo už chceli odísť, sa obrátili. Boli zvedaví, aká bude odpoveď na modlitbu.

Jacob sa posadil znovu do kresla a dostal ďalšiu injekciu s anestetikom. Colin si vzal ten istý pár klieští a v tichosti sa ešte raz pomodlil. Pevne sa postavil vedľa kresla, chytil zub do klieští a potiahol.

Mohutná stolička zo štyrmi zatočenými koreňmi vyšla von tak ľahko, ako keď vyťahujete klinec z mäkkého dreva. „Je to vonku!“ vykríkol Colin a s prekvapením v očiach držal vzpierajúci sa zub v kliešťoch. Lukana bol taký nadšený a prekvapený zároveň, že pustil Jacobovu hlavu a s otvorenými ústami sledoval zub. Jacob sa usmieval od ucha k uchu a chválil Boha za zázrak.

Aj Colin oslavoval Boha. Jeho reputácia neutrpela ujmu. Do svojej lekárskej databázy si pridal ďalšiu skúsenosť.

Zdieľať tento príbeh: