Pred mnohými rokmi cestoval púšťou pod vedením Araba jeden francúzsky obchodník. Pri západe slnka Arab rozprestrel svoj koberec a začal sa modliť. Francúz ho pozoroval s úškľabkom. Keď Arab skončil svoju modlitbu, spýtal sa ho, čo vlastne robil. „Modlil som sa k Bohu,“ odvetil sprievodca. „K Bohu?“ namietal francúzsky mudrlant. „Videl si niekedy Boha?“ „Nie.“ „Počul si niekedy Boha?“ „Nepočul.“ „Dotkol si sa ho niekedy?“ „Nie,“ skromne a ticho odvetil syn púšte. „Tak ti musím povedať, že si veľký blázon, ak veríš v Boha, ktorého si nikdy nevidel, nepočul a ktorého si sa nedotkol.“

Arab prijal výčitku mlčky a bez poznámky. Potom si ľahli spať. Skoro ráno krátko pred východom slnka vstali. Keď vyšli zo stanu, obchodník povedal svojmu sprievodcovi: „V noci tu bola ťava.“ So šibalským úsmevom Arab poznamenal: „Videli ste ju?“ „Nevidel.“ „Počuli ste ju?“ „Nepočul. Po včerajšej únavnej ceste som spal príliš tvrdo.“ „Dotkli ste sa jej?“ „Nie.“ „Nuž, pane, ste akýsi divný človek, keď veríte v ťavu, ktorú ste nikdy nevideli, nepočuli a ktorej ste sa ani nedotkli.“ „Ale pozri sa! Tu okolo stanu sú predsa jej stopy!“ V tej chvíli vyšlo slnko v plnej svojej nádhere. Arab naň rukou ukázal a vážne povedal: „Nevidíte azda stopy Stvoriteľa? Boh naozaj existuje!“

Zdieľať tento príbeh: