Fráza „persona non grata“ doslova znamená „osoba bez milosti.“ Takto sa označuje niekto, kto nie je prijateľný alebo vítaný. Sám som to pred niekoľkými rokmi zažil na vlastnej koži.

Cirkevné vydavateľstvo v Sao Paole v Brazílii oslavovalo sté výročie. Bol som tam pozvaný spolu s inými. Požiadali ma, aby som pri tejto príležitosti kázal. Deň pred začiatkom osláv som sa s ostatnými vybral na Reaganovo národné letisko vo Washingtone, odkiaľ sme mali odletieť do Brazílie. Keď sme prechádzali letiskovou kontrolou, všimol som si, že úradník sa nejako pridlho zaoberá mojimi dokumentami. Prechádzal môj pas spredu dozadu. Potom povedal: „Pán Johansson, nenašiel som vo vašom pase vízum.“

Chytali ma mdloby. Vízum? Bola to jediná vec, na ktorú som pri príprave na cestu úplne zabudol. „Nemohol by som oň požiadať až keď priletíme do Sao Paula?“ opýtal som sa.

„Nie, to nejde. Ak vás pustíme do lietadla, nebudete z neho v Brazílii môcť vystúpiť. Pošlú vás späť do Spojených štátov a my zaplatíme pokutu 10 000 dolárov.“

Mozog mi pracoval na plné obrátky. „A čo keby som letel do Buenos Aires, požiadal by som o vízum tam a vrátil by som sa do Brazílie. Myslíte, že to by šlo?“

Jeho prsty vyťukali niečo na klávesnici. „Je mi ľúto, ale všetky lety sú už obsadené. Jediné, čo môžete urobiť, je požiadať o vízum zajtra ráno vo Washingtone a do Brazílie odletieť večer – ak ešte bude voľný let.“

Keby som urobil, čo mi radil, zmeškal by som väčšiu časť osláv a nestihol by som svoje kázanie. S pocitom, že som neskutočný hlupák, som sa rozlúčil s priateľmi, nasadol do taxíka, vrátil sa domov a poslal do Sao Paula ospravedlňujúci e-mail.

Vďaka Bohu, že vo svojom nebeskom pase mám pečiatku. Ježiš Kristus mi zabezpečil trvalý prístup k milosti. Môžem ísť dnu. Som vítaný.

Zdieľať tento príbeh: