Často spomínam na jedno z najťažších období svojho života. V tom roku na jar mi zomrel otec. Jeho strata ma zasiahla veľmi bolestivo. Okrem toho som mal pred štátnicami a po dlhej chorobe som bol s ich prípravou veľmi pozadu. K tomu sa ešte priplietli finančné problémy a hneď na to rozpad môjho partnerského vzťahu. Bol som úplne „na dne“. Trpel som depresiami, pocitom úzkosti, bolesťami hlavy… Jednoducho som sa nedokázal vzchopiť. Niektorí z mojich priateľov ma posielali k lekárovi, iní dokonca navrhovali psychiatra, ale napokon bolo všetko inak.

Raz večer ma na internáte navštívil študent nižšieho ročníka a poprosil ma o pomoc. „Vieš, mám nejaké problémy a som na to celkom sám… Nie som taký silný vo viere, ako ty… Nemohli by sme sa spolu modliť?“

Nie je dôležité, či skutočne hľadal pomoc, jednoducho sa už na mňa nemohol dívať. Pochopiteľne som súhlasil. Každé ráno sme sa stretli a spolu sa modlili. Strach a neistotu postupne nahradili pokoj a vyrovnanosť.

Možno niekto povie, že čas hojí rany, ale ja viem, že mňa vyliečila Božia uzdravujúca moc. Navyše som objavil silu modlitby.

Zdieľať tento príbeh: