Frank Kalom pracoval ako kazateľ v oblasti rieky Maramuni v Papuánskej Novej Guinei. V tejto odľahlej oblasti sa venoval 21 dedinským cirkevným zborom, ktoré sú roztrúsené na strmých úbočiach hôr a v údoliach divokej prírody. Bol práve piatok, keď sa rozhodol, že navštívi dedinu na druhej strane rieky.

Dostať sa tam nebolo jednoduché, pretože v tejto oblasti nie sú vybudované žiadne cesty. Kazateľovi Frankovi nezostávalo nič iné než sa pustiť úzkym chodníkom. Najprv sa vyškriabal na kopec za svojím domom, na ktorom bola pristávacia dráha pre misijné lietadlá. Pristávajú tu lietadlá so zásobami a návštevníkmi alebo odlietajú s vážne zranenými alebo chorými pacientmi smerom k nemocnici. Let do najbližšej nemocnice trvá iba hodinu. Pešo však cesta trvá niekoľko dní. Keď kazateľ prešiel cez pristávaciu dráhu, opatrne začal zostupovať strmým úbočím k rieke Maramuni. Podobne ako mnoho riek v Papuánskej Novej Guinei, aj táto sa divokým prúdom prediera prírodou, zvlášť počas obdobia dažďov. Stále viac podmýva breh z mäkkej pôdy a kamenia, čím vytvorila hlbokú a širokú roklinu, ktorou silným prúdom steká do údolia.

Kazateľ Frank pokračoval po úzkom chodníku k mostu, ktorým sa dalo prejsť na druhú stranu rieky. Most tvorila jednoduchá stavba z posplietaných lián. Nevyzeralo to síce najbezpečnejšie, ale kazateľ bol zvyknutý na takéto podmienky a bez problémov prešiel na druhú stranu.

V dedine sa rozniesla správa, že kazateľ je na ceste do dediny. Nadšení členovia miestneho zboru mu bežali oproti, aby ho privítali. Takú vzácnu návštevu nemajú predsa každý deň. Nikto sa ani slovkom nesťažoval na dážď, ktorý padal už niekoľko dní.

Pastor Frank sa venoval potrebám miestnych dedinčanov. Pokrstil nových veriacich, zosobášil nadšené mladé páry a odovzdal do Božej opatery deti, ktoré sa narodili odvtedy, čo tu bol naposledy. Keď nastal čas, aby sa opäť vrátil domov, obyvatelia dediny ho odprevadili kus cesty, aby mu vyjadrili svoju lásku. Niektorí mu podarovali potraviny na spiatočnú cestu. Jeden z veriacich sa rozhodol, že pôjde s kazateľom Frankom až na misijnú stanicu. Ako tak kráčali po chodníku, ktorý ich mal doviesť k rieke, stretli akýchsi ľudí, ktorí im povedali: „Môžete sa rovno otočiť a vrátiť späť. Rieka strhla most. Na druhú stranu sa určite nedostanete.“

Kazateľ Frank povedal svojmu spoločníkovi: „Ale ja sa naozaj potrebujem dostať domov a Boh to vie. Pracujeme predsa na jeho diele. Boh pre nás pripraví cestu, ako sa dostať cez rieku.“

Dvaja muži kráčali ďalej, až prišli k rieke. Rieka skutočne strhla most a odplavila ho ktovie kam. Prúd rieky bol taký hlboký, široký a rýchly, že nevideli možnosť, ako sa dostať na druhú stranu. Kazateľ so svojím spoločníkom sa zastavili na brehu a spolu sa modlili, aby im Boh pomohol nájsť spôsob, ako prejsť cez rieku.

Zdieľať tento príbeh: