S dvoma malými dcérkami som odchádzala od lekárky. Naložila som ich do auta, zbalila kočík, nasadla do auta a vydala sa na cestu domov. Keď som už bola takmer doma, uvedomila som si, že som do auta nenaložila všetko – kostra kočíka s košíkom, v ktorom som nechala tašku s peňaženkou, dokladmi a všetkými dôležitými vecami, zostali na chodníku, pri ktorom som parkovala. Bola to hlavná ulica, cez ktorú prechádza množstvo rôznych ľudí.

Na najbližšom možnom mieste som sa otočila a najrýchlejšie ako sa dalo som uháňala k onomu miestu mysliac na ten najhorší scenár. Keď som o tom povedala svojim dcérkam, prečo sa musíme vrátiť, staršia – ktorá mala vtedy dva a pol roka – mi povedala: „Mami, prečo sa bojíš? Veď Pán Ježiš nám to ochráni!“

Svojou vierou ma zahanbila. A mala pravdu. Keď sme prišli na to miesto, kočík aj s taškou nás tam čakali nedotknuté.

Zdieľať tento príbeh: