V lete som bol na priehrade chytať ryby. Všade bolo plno ľudí, smiech a krik. Bolo mi jasné, že v takom „blázinci“ veľa nechytím. Z pokojného snívania ma odrazu vyrušil výkrik suseda-rybára, ktorý sa mohutným skokom vrhol k svojmu prútu.

Okolo sa ihneď vytvorila skupina divákov, ktorí ochotne asistovali a radili. Súboj trval takmer hodinu. Až potom sa podarilo rybu pritiahnuť a podberákom dostať do člna. To bol kus! Sumec sa striebristo leskol a musel vážiť aspoň desať kíl. Šťastný rybár opatrne vytiahol dvojháčik z tlamy, potom si urobil pár fotiek na pamiatku a šup – nádhernú rybu hodil späť! Medzi divákmi to zahučalo. Iba jeden starší pán nahlas vykríkol: „Správne!“ a tomu čudnému rybárovi podal ruku.

O chvíľu sa všetko vysvetlilo. Nenápadný starší pán bol správca miestneho rybárskeho revíru. Vysvetlil nám, že v tejto dobe sa sumec chytať nesmie. Takže môj sused sa zachoval presne podľa zákona.

A čo my? Rešpektujeme ako kresťania Božie zákony? Alebo sa nimi riadime podľa toho, ako sa nám to práve hodí?

Zdieľať tento príbeh: