24. jún 1859. Nad bojiskom pri Solferine sa pomaly začalo stmievať. Na zemi ležalo asi 40 000 mŕtvych a ranených vojakov. Nikto sa o nich nestaral. Henry Dunant bol ako obchodný riaditeľ istej spoločnosti na ceste k francúzskemu cisárovi, ktorý práve tiahol do severnej časti Talianska patriacej vtedy Habsburgovcom. Pri Solferine sa stretli vojská Napoleona III. a Františka Jozefa. Dunant videl pri severotalianskom mestečku krvácať, trpieť a zomierať vojakov i civilných obyvateľov. Stál a sledoval, čo sa vôkol neho deje. Nedokázal však nereagovať. Nestrácal čas. Priviedol dobrovoľníkov, aby ošetrili tých, čo prežili. Pohľad na ranených, nariekajúcich a tých, ktorí by tu čakali na smrť možno ešte niekoľko dní – ten pohľad zmenil jeho život. O päť rokov neskôr vznikla vďaka Henrymu Dunantovi organizácia Červený kríž.

Spolu s francúzskym ekonómom Frédéricom Passym získal Dunant v roku 1901 prvú Nobelovu cenu mieru.

Otvorte oči, uši a vnímajte, čo sa deje vôkol vás. Ak ste si stanovili cieľ slúžiť Bohu a ľuďom, prácu si určite nájdete.

Zdieľať tento príbeh: