Mladí manželia sa po 15 rokoch neúspešného čakania na narodenie vlastného dieťaťa nakoniec rozhodli pre adopciu. Súdny úradník, ktorý mal schváliť adopciu, si prísnym pohľadom premeral otca a spýtal sa: „Prinútil vás niekto, aby ste si osvojili tohto chlapca?“ Keď ho rodičia uistili, že sa rozhodli adoptovať si chlapčeka dobrovoľne a z lásky, povstal a urobil nasledovné vyhlásenie: „Tento chlapec, je od dnešného dňa vaším synom. Možno vám prinesie radosť a úsmev a vy budete šťastní, že je vaším synom. Ale môže vás aj sklamať a zarmútiť, ale aj tak ostane vaším synom! …A teraz si na základe tohto súdneho rozhodnutia už môžete vybaviť zmenu v rodnom liste tohto chlapca na vaše meno…“

Niečo podobné sa stalo s každým z nás, keď nás nebeský Otec prijal do svojej rodiny. Odvtedy sa môžeme volať jeho deťmi. Niekedy mu robíme radosť, inokedy veľkú starosť. Napriek tomu sme stále jeho synovia a dcéry.

Zdieľať tento príbeh: