Stretlo sa tam asi 500 ľudí. Chceli, aby som rozprával o úspechu. Večer začínal koncertom. Medzi účinkujúcimi bola aj jedna francúzska speváčka a francúzsky klavirista Michel Gal, ktorého som už dlho poznal. Zožali dlhotrvajúci potlesk.

Na druhý deň ráno som sa spýtal Michela, od koľkých rokov hrá a koľko času denne venoval svojmu nástroju. Bez váhania odpovedal: „Hrám od šiestich rokov šesť hodín denne.“ V tom čase mal niečo cez tridsať. Napadla mi ešte iná otázka: „Máš niekedy chuť rozbiť klavír?“ Usmial sa a odpovedal: „Áno, stáva sa mi to.“

Veľa ľudí závidí významným osobnostiam ich úspech. Nikto im však nezávidí odriekanie a drinu, ktorá ich k úspechu priviedla.

Každý z nás má obdarovanie byť v nejakej oblasti výnimočne dobrý, len ho treba trpezlivo a vytrvalo rozvíjať.

Zdieľať tento príbeh: