John Graz spomína:

Moja mamka mi raz rozprávala o ťažkom období, ktoré kedysi prežívala. V tom čase niekedy myslela na dobrovoľný odchod zo života. Bol som ešte malé dieťa. Rodičia si prestali rozumieť. Bývali sme neďaleko železničnej trate. Raz večer, keď som spal, vyšla mamka von a šla popri koľajniciach. Bola zúfalá. Zanedlho mal tade prechádzať vlak. Stačilo si ľahnúť na koľajnice a v niekoľkých sekundách by bolo po problémoch. Dívala sa na koľajnice… Náhle si spomenula na malého chlapca, ktorý spí doma. Čo s ním bude? Kto sa o neho postará? Môže niekto nahradiť matku? Nabrala zvyšok odvahy a otočila sa. Jej vlastný život a jej trápenie našli zmysel. Od tej chvíle vedela, pre koho a pre čo bojovať. Vychovala ma podľa svojich možností, platila mi školu a po skončení štúdia mi pomohla začať vlastný život. Obdivujem jej odvahu a vytrvalosť.

Koľko matiek našlo v láske k deťom silu žiť a víťaziť. Mali najväčší a najkrajší cieľ – lásku.

Zdieľať tento príbeh: