Z okna lietadla už vidím pristávaciu plochu. Sme na letisku, ale prečo čakáme? Lietadlo sa stále nehýbe. Džíp prešiel cez pristávaciu plochu a zastavil pri schodíkoch do lietadla. Rýchlo z neho vystúpili štyria kubánski vojaci. Piaty leží na nosidlách. Chytili ho za ramená a nesú do lietadla. Prechádzajú aj okolo mňa. Môžem vidieť tvár raneného vojaka. Aký je mladý! Môže mať osemnásť, devätnásť rokov. Ako môj najstarší syn. Obväz okolo hrudníka je nasiaknutý krvou. Trpí. Rana je zrejme dosť hlboká. Prežije?

Predstavujem si, ako zareagujú jeho rodičia, keď sa dozvedia, že bol ranený. Predstavujem si jeho detstvo a mladosť. Bol odvedený k vojsku násilím? Bol to dobrovoľník? Čo si asi myslí teraz? Možno mal o živote krásnu predstavu, chcel si založiť rodinu, mať úspech. V okamihu sa však všetko zrútilo.

Akú predstavu o živote máte vy? Určite chcete byť úspešní. Ale čo je úspech?

Zdieľať tento príbeh: