Roy Lassiter sa rozhodol, že práve teraz je pravá chvíľa, aby všetkým ukázal svoje kvality. „Bol som typicky arogantný hráč, ktorý bol nadšený myšlienkou hrať za mužstvo USA. Účasť v mužstve pre mňa znamenala všetko. Ale vtedy som ešte vo svojom živote nepočítal s Bohom.“

Kvôli nešťastnému momentu počas jedného tréningu Roy stratil všetky šance reprezentovať svoju krajinu. Zozadu bol sfaulovaný a odniesol si to zlomený ľavý členok. Hneď na to sa dozvedel, že od nich odišiel otec.

„Bol som zlomený. Nedokázal som zvládnuť túto situáciu. Otec bol preč, brat bol na štúdiách a matka mala plnú hlavu starostí o domácnosť. Nemal som žiadnu životnú istotu. Sedel som doma a hneval sa na celý svet.“

Čím dlhšie nič nerobil, tým viac začala jeho bolesť prerastať v hnev. Vtedy sa Roy rozhodol: „Aj tak nemám kam ísť, tak budem robiť, čo príde.“ Stal sa členom jedného gangu a podieľal sa na vlámaniach a výtržnostiach. No jeho bolesť a hnev sa nezmenšovali. Skôr naopak.

V ich rodine sa začali diať veci, ktorým celkom nerozumel. Matka, ktorá bola spočiatku otrasená tým, čo sa stalo, postupne znova nadobúdala rovnováhu a životnú istotu. To isté pozoroval aj u svojho brata. Vedel, že sa stali kresťanmi. Jemu sa však zdalo, že kresťanstvo je len pre „slabochov“. Pokoj a radosť, ktoré vyžarovali z jeho najbližších, ho však natoľko ovplyvnili, že aj on napokon odovzdal svoj život Kristovi.

Aj keď sa jeho život zmenil, nevyhol sa dôsledkom svojej minulosti. Sudca ho obžaloval z vlámaní a účastí na výtržníckych akciách. Bol odsúdený na 30 dní väzenia a na 200 hodín verejnoprospešných prác, v rámci ktorých viedol futbalový oddiel dorastu. Povedal o tom: „Chcel by som naučiť chlapcov nielen dobre hrať futbal, ale aj žiť. Chcem, aby pochopili, že ani najlepšia športová kariéra nenahradí vzťah s Bohom. Ten pokladám za najdôležitejší.“

Zdieľať tento príbeh: