Ray učil náboženstvo a angličtinu na jazykovej škole v Japonsku spolu s niekoľkými bývalými spolužiakmi. Ich vzťahy so študentami boli veľmi dobré, ale učitelia sa navzájom dobre nepoznali. Každé ráno sa stretávali na chodbe s nedbalým: „Ako sa máš? Dobrý deň!“ Počas voľných hodín si našli čas len na „klábosenie“. Ray začal rozmýšľať. Ak dokážu priblížiť Bibliu svojim študentom tak, aby sa v ich živote stala skutočnosťou, prečo to tak nie je aj vo vzťahoch medzi nimi? Ray sa preto jedného dňa s niekoľkými učiteľmi rozhodol, že každé ráno vyskúšajú nový spôsob pozdravu. Sľúbili si položiť jeden druhému jednoduchú otázku: „Čo si sa včera naučil z Písma?“

V nasledujúcich dňoch, keď sa učitelia stretli na chodbe, stalo sa niečo pozoruhodné. Namiesto stereotypu „čau-čau“ sa ľudia rozprávali a zmocňovalo sa ich vzrušenie. Je radostné deliť sa o to, čo si sa naučil. O vnútorný pohľad, ktorý si získal, o výsledky, ktoré vidíš.

Čím viac poznatkov si navzájom vymieňali, tým viac sa chceli učiť. Učitelia sa začali viac ponárať do Biblie a aplikovať jej rady v živote. Zdôverovali sa so svojím vnútorným pohľadom a cez slová Písma dostávali nový život. Pre týchto mladých učiteľov to bol nádherný rok. Slovo sa stalo medzi ľuďmi skutočne viditeľným.


Zdieľať: