Často som mala o sebe pochybnosti. Nevedela som prijať kompliment. Keď mi niekto niečo povedal, vždy som povedala: „Určite to nie je pravda. Hovoríš mi to len z ľútosti.“ Nevedela som na sebe oceniť to dobré. Postupne som si začala všímať veci, ktoré sú na mne dobré. Začala som si viac vážiť samú seba. Učila som sa byť šťastná sama so sebou. Niekedy je to ťažké, ale je to asi najkrajší pocit, aký som zažila. Ľudia vás môžu mať radi, ale nikdy vás nebudú mať radi tak, ako sa máte radi vy sami alebo ako vás má rád Boh.

Preto nečakajte, kým vás niekto pochváli. Tešte sa z každej maličkosti, ktorá sa vám podarí. Možno len z toho, že ste niekoho povzbudili a spríjemnili mu deň. Alebo sa pochváľte za to, ako pekne ste si upravili vlasy. Buďte aspoň chvíľu šťastní sami so sebou. Vnímajte, ako nádherne vás Boh stvoril. Hľadajte uistenie najprv v Ňom, potom v sebe a až nakoniec u ostatných. Tak dokážete čokoľvek.

Zdieľať tento príbeh: