„Peniaze, potrebujem peniaze,“ šomral si sám pre seba George Müller (1805-1898). Ešte prednedávnom by bol vedel, ako sa dostať k peniazom. Buď by si požičal, odniesol niečo do záložne alebo vyhral v kartách. Rozhodol sa však zanechať staré spôsoby.

Zrazu dostal nápad. Zdal sa mu síce príliš detinský pre univerzitného študenta. Zaujíma Pána Boha, čo bude George Müller jesť na večeru alebo za čo si kúpi učebnice? Chvíľu váhal, ale napokon sa rozhodol, že to skúsi. Kľakol si a modlil sa: „Drahý Bože, poznáš moju situáciu a vieš, čo potrebujem. Prosím, pomôž mi nájsť nejakú prácu. Amen.“

O hodinu, keď si prepisoval poznámky, ktosi silno zaklopal na dvere. Keď zakričal: „Vstúpte,“ do izby vošli dvaja páni s ponukou, aby doučoval cudzincov angličtinu.

Takto začínal svoj život s Bohom muž, ktorý asi o desať rokov neskôr zriadil v Bristoli niekoľko sirotincov.

Zdieľať tento príbeh: