V televízii dávali nedávno dokument, ktorí popisoval zvláštnu etapu 2. svetovej vojny známu pod názvom „Boj o Britániu“. Hitler sa vtedy pokúsil zničiť svojho nepriateľa masívnymi leteckými útokmi. Jeho stratégia by mu bola zrejme vyšla, keby pobrežie Anglicka nebolo lemované hustou sieťou radarových antén, vďaka ktorým sa Angličania o nemeckom útoku dozvedeli skôr, než sa nemecké lietadlá dostali do vzdušného priestoru nad územím Anglicka.

Všetko začalo oveľa skôr. Paradoxne prvý, kto objavil princíp radaru, bol nemecký fyzik Christian Hülsmeyer, ktorý už v roku 1904 požiadal o udelenie patentu na svoj telemobiloskop, pomocou ktorého chcel na veľkých nemeckých riekach zabrániť zrážkam lodí. Aj keď jeho prístroj fungoval, lodné spoločnosti o to nemali veľký záujem.

Až o tridsať rokov neskôr dostal britský inžinier Robert Watson-Watt z ministerstva národnej obrany požiadavku, či by bolo možné pomocou rádiových vĺn ničiť nepriateľské lietadlá. Odpovedal, že je to nezmysel, ale vyhlásil, že by bolo možné zostrojiť zariadenie, vďaka ktorému by sa dalo odhaliť letecký útok s veľkým predstihom. V priebehu troch mesiacov zostrojil prvý radar, ktorý si tiež nechal patentovať. Počas leteckej bitky o Britániu tak Angličania ďakovali inžinierovi Wattovi za jeho vynález.

Je zaujímavé, že zariadenie podobné radaru má každý netopier a delfín. Vysielajú signál a z jeho odrazu vyhodnotia, či to, čo majú pred sebou, je potrava alebo im hrozí nebezpečenstvo, že sami sa stanú potravou.

Zatiaľ čo pán Watt musel svoj radar vymyslieť a zostrojiť, netopiere a delfíny dostali podobné zariadenie ako dar od svojho Stvoriteľa.

Zdieľať tento príbeh: