Nie je ťažké predstaviť si, ako sa mohla v palestínskom dome stratiť minca. V prvom storočí boli domy obyčajných roľníkov veľmi tmavé. Mali len jedno okno široké asi 45 cm. Podlaha bola špinavá a pokrytá vrstvou slamy alebo sušeného tŕstia. Navyše tam mohlo byť množstvo ďalších vecí, vrátane zvyškov popadaného jedla. Rozhodne to nebol priestor, kde by bolo ľahké nájsť stratenú mincu. Jej majiteľka ju však veľmi potrebovala.

Doteraz si pamätám deň, keď moja mamička stratila snubný prsteň. Mal som vtedy asi 7 alebo 8 rokov. Všetci členovia rodiny hľadali úplne všade. Pozerali sme sa pod všetko, za všetko, nad všetko a do všetkého. Keď to neprinieslo žiadny výsledok, všetko sme začali presúvať a sťahovať. A keď ani to nepomohlo, dávali sme veci späť na svoje miesto. Môžem vás uistiť, že v našej rodine zavládla skutočná radosť, keď sa snubný prsteň nakoniec predsa našiel.

Podobenstvom o stratenej minci nám Ježiš pripomína, aký je Pán Boh. Boh hľadá – a raduje sa, keď sa mu podarí zachrániť ďalšieho hriešnika.

Zdieľať tento príbeh: