Bol august roku 1906. Sundar Singh sa nachádzal v Kašmíre, v meste Džammú, 160 kilometrov severne od Lahore. Tam si všimol iného sadhu v oranžovom plášti. Muž bol Európan. Sundar sa dozvedel, že sa volá Samuel Stakes. Samuel vysvetľoval, že prišiel z Ameriky hlásať evanjelium indickému národu na vidieku a v odľahlých dedinách na severe.

Sundara okamžite zaujalo, že našiel cudzinca s rovnakým povolaním, aké má on. Obidvaja sa rozhodli, že počas jesenných a zimných mesiacov budú chodiť spolu. Ich prvá spoločná noc bola riadnou skúškou. V Džammú im nikto neponúkol jedlo ani izbu, v ktorej by sa mohli ubytovať. Keď nastala noc, jeden farmár dovolil obom prenocovať v jeho kravíne. Sundar si zakryl ústa, keď vstúpil na zapáchajúce miesto. Bolo to všetko, čo mali. Obaja ďakovali Bohu za strechu nad hlavou. Neskôr im farmár priniesol bochník stvrdnutého chleba a oni znova vzdali vďaku Bohu. Pretože všade sa hemžili chrobáky a potkany, ktoré im bránili v spánku, Sundar so Samuelom sa väčšinu noci rozprávali a modlili.

Sundar poukázal na to, že našli útočisko v stajni na rovnakom mieste, kde sa narodil Ježiš. Táto myšlienka ich rozveselila. Samuel začal Sundarovi rozprávať o inom mužovi, svätom Františkovi z Assisi, ktorý sa narodil v 12. storočí a chodil po celom Taliansku. Kázal a robil dobre tým, ktorých stretol.

„Svätý František sa narodil v bohatej rodine. Jeho otec bol obchodníkom,“ povedal Samuel. „Ako mladý muž, mal jediný ciel – užívať si. Získal si dobrú povesť za organizovanie večierkov a rozprávanie najzábavnejších príbehov. Keď mal asi dvadsať rokov, ochorel. Počas choroby dlho a usilovne rozmýšľal, čo by sa s ním stalo, keby zomrel. Dospel k záveru, že nebude hodný ísť do neba.“

„Tak čo urobil ?“ spýtal sa Sundar a striasol si z ruky pavúka.

„Zriekol sa bohatstva svojho otca a dal sľub chudoby. Potom chodil z mesta do mesta, kázal a pomáhal ľudom. Často pracoval s malomocnými. Po čase sa k nemu pridali aj ďalší bohatí.“

Zdieľať tento príbeh: