Na nebezpečnom pobreží postavila malá skupinka ľudí záchrannú stanicu pre stroskotancov. Záchrannej stanici patril jediný záchranný čln. Na tomto člne sa malé, ale odvážne mužstvo vždy, keď bolo treba, či vo dne alebo v noci, podujalo na mori zachraňovať stroskotancov. Netrvalo dlho a táto stanica sa stala známou po celom okolí. Mnohí, ktorých zachránili, ale aj iní boli ochotní podporiť malú stanicu peniazmi. Počet priaznivcov rástol. Za peniaze, ktoré stanica dostala, ju prebudovali. Bola krajšia, luxusnejšia. Stala sa príjemným miestom pre pobyt a mužom slúžila ako klubovňa. Avšak čím ďalej tým menej boli členovia klubu ochotní vyplávať na more a zachraňovať ľudí. Dokonca chceli zastaviť aj záchrannú službu.

Niekoľkí odvážni muži, ktorým bola záchrana prvoradá, sa so skromnými prostriedkami podujali vybudovať novú záchrannú stanicu. Ale po určitom čase pochodila táto stanica takisto ako prvá. Jej povesť sa rýchlo rozšírila a našla si veľa priaznivcov. Pomaly sa stala klubovňou.

Tak sa stalo, že vznikla tretia záchranná stanica. Ale aj tá mala podobný osud. Keď niekto navštívi toto pobrežie, nájde veľa klubov. Znovu a znovu sa stáva toto pobrežie osudné pre mnohé lode. Stroskotanci sa utopia, lebo ich nemá kto zachrániť.

Zdieľať tento príbeh: