Pred dvanástimi rokmi si manželka hľadala prácu. Prihlásila sa do konkurzu na miesto asistentky riaditeľa v súkromnej firme. Bola jednou z takmer sedemsto uchádzačiek. Úspešne prešla až do posledného kola, v ktorom zostali už len tri. Keď čakala na pohovor s riaditeľom, rozprávala sa s jeho sekretárkou. Tá jej poradila, aby nepovedala úplnú pravdu o tom, že má dve deti, a ak to prizná, potom nech tvrdí, že o deti sa bude starať babička.

Pán riaditeľ sa na to skutočne pýtal. Povedala pravdu, že babičky sú od nás vzdialené vyše sto kilometrov. „To je škoda, kvôli tomu vás nemôžem prijať.“

O mesiac prijali manželku na iné miesto, kde počas prijímacieho pohovoru nemusela klamať. Na tomto mieste pracuje už dvanásť rokov.

Prajem vám krásny deň, v ktorom budete mať odvahu pravdu povedať i pravdu počuť.

Zdieľať tento príbeh: