Raz v lete som bol so svojimi deťmi na dovolenke. V tom kraji si možno prenajať izbu aj s koňom. Každý deň sme jazdili na koni. Majiteľ mi raz povedal: „To je môj najmilší kôň.“ Bol to prekrásny biely kôň. „Mám rád toho koňa. Raz, keď som sa pozeral z okna, videl som, že náhle prišlo stádo divokých koní, ktoré tu žijú v horách. Pásli sa s mojím bielym koňom. Hneď som vedel, že je to nebezpečné. Ten pôjde s nimi! Bežal som k nim, ale už bolo neskoro. Môj krásny biely kôň bežal s tými divokými preč do hôr. Celé tri týždne som hľadal v horách svojho koňa. Úplne vyčerpaný a sklamaný som sa vrátil domov. Všetkých priateľov som prosil: „Keby ste niekde videli môjho bieleho koňa Džinza, prosím vás, priveďte mi ho.“ Po ďalších šiestich týždňoch mi telefonovali, že Džinza videli na jednom kopci medzi divokými koňmi. Sadol som na iného koňa a uháňal na to miesto. A tam, medzi divokými koňmi, bol môj Džinza.

Zoskočil som z koňa, pomaly sa priblížil k Džinzovi a zavolal: „Džinza!“ Kôň zdvihol hlavu, keď počul svoje meno a môj hlas. „Džinza, poď ku mne!“ Pozrel sa na svojich nových priateľov a potom zas na mňa. Opäť som zavolal: „Džinza, poď sem!“ On sa zas zahľadel na ostatné kone a nevedel, či sa má vrátiť, či zostať. Potom som z vreca vybral jeho obľúbenú potravu. Vedel som, čo má rád. A znova som volal a pomaly sa približoval. Aj on sa pomaly vydal smerom ku mne. Konečne som ho mohol chytiť za hrivu a môj kôň bol zas pri mne.“

Podobne nás miluje Pán Boh. Keď ho opustíme a odídeme preč, ide za nami a hľadá nás. Volá nás, aby sme sa vrátili k nemu, pretože nás veľmi miluje.

Zdieľať tento príbeh: