Jednej chladnej noci v zime roku 1709 spadlo k nohám postele dvanásťročnej Hetty horiace drevo. Keď sa vytrhnutá zo spánku pozrela hore, zbadala, že horí strecha. Vyskočila z postele a bežala do otcovej spálne. Zobudila ho a on zobudil zvyšok rodiny. Všetci povyskakovali z postelí a spolu uháňali dolu schodmi. Museli však čakať dolu na schodoch, lebo otec – farár zabudol kľúče od zamknutých predných dverí hore vedľa svojej postele. Od dymu v očiach sa zvíjal od bolesti, keď bežal naspäť hore po horiacich schodoch. Schytil kľúče a uháňal z izby. Keď utekal dolu, schodisko sa celé v plameňoch za ním zrútilo. Rýchlo odomkol predné dvere a rodina sa roztrúsila po dvore.

Jediný, kto nevybehol z dverí, bol John. Stále hlboko spal v podkrovnej spálni a neuvedomoval si, že sa niečo deje. Hoci býval v izbe s ostatnými, mal okolo svojej postele závesy a nikto si nevšimol, že tam ešte je, keď opatrovateľka s ostatnými deťmi s krikom bežala von z izby. Až keď všetci opustili dom, John sa napokon zobudil. Rodina už stratila nádej, že žije. Kľakli si a modlili sa, aby ho odovzdali Bohu.

Našťastie pre Johna, nie všetci rozmýšľali rovnako. Jeden zo susedov, ktorí sledovali toto divadlo, zbadal v okne Johna a vykríkol. Všetci sa horúčkovito dali do práce, aby ho zachránili. Keďže nablízku nebol poruke žiadny rebrík, niekoľko mužov sa postavilo jeden druhému na plecia, až kým sa nedostali tak vysoko, aby dočiahli na Johnovo okno. Muž na samom vrchu skupiny sa natiahol, rozboril okenice, chytil Johna za krk a vytiahol ho von.

Mama pevne objala svojho syna a otec v úžase krútil hlavou: „Tento chlapec je znamením – hlavňou (obhorkom) vytrhnutou z ohňa! Ďakujme Bohu! On mi daroval mojich osem detí. Aj keď sa dom pominie, som dosť bohatý!“

Tým malým zachráneným chlapcom bol John Wesley.

Zdieľať tento príbeh: