Pred niekoľkými rokmi som pochoval svojho dlhoročného priateľa a bývalého študenta. Slúžil ako vojenský letecký dôstojník a počas druhej svetovej vojny riadil viac ako päťdesiat bombových náletov nad Európou. Po skončení vojny sa stal kresťanom a nečakane sa objavil u mňa na hodinách novozmluvnej gréčtiny. Rozhodol sa totiž, že sa stane kazateľom. Bol to výborný študent. Často sme spolu diskutovali o tom, ako vnímame Pána Boha, akú o ňom máme predstavu.

Potom slúžil 35 rokov ako kazateľ. A teraz umieral na rakovinu. Keď som stál v nemocnici pri jeho posteli, chytil ma za ruku a ticho povedal: „Vieš, Graham, ja sa nebojím zomrieť. Ty vieš, prečo. Boh je môj milujúci a láskavý Otec.“

Zdieľať tento príbeh: