Tú noc, ako mnohé ďalšie, Sundar premýšľal o tom, ako by sa mohol stať svätým. Celé hodiny čítal sikhské sväté písma, až kým sa otec nesťažoval, že toľko čítania a rozmýšľania o náboženstve škodí jeho zdraviu. Napriek otcovým námietkam Sundar cítil, že mu čosi lomcuje srdcom – chcel nájsť cestu k Bohu. Zaumienil si, že súčasťou jeho hľadania cesty k Bohu bude konanie dobra, kedykoľvek sa objaví príležitosť.

Krátko nato mu dal otec jednu rupiu, aby si za ňu na miestnom trhu niečo kúpil. Sundar vzal peniaze a rozbehol sa. Rozmýšľal, ktorú zo svojich obľúbených sladkostí si kúpi. Na kraji tržnice uvidel žobrajúcu ženu. Bola len kosť a koža. Mala rozstrapatené vlasy. Tmavé oči mala zastreté a vpadnuté. Nekontrolovateľne sa triasla. Sundar ju videl už predtým, ale nikdy sa nezastavil, aby sa na ňu skutočne pozrel. Zrazu si spomenul na svoje rozhodnutie urobiť dobrý skutok, kedykoľvek bude môcť. Bola tu žena, ktorá zúfalo potrebovala pomoc a on jej mohol pomôcť. Strčil ruku do vrecka a vytiahol rupiu, ktorú mu dal otec. Bez cukríkov sa obíde.

„Tu si vezmite toto,“ povedal a podal žene rupiu.

V kútikoch prepadnutých očí sa objavili slzy. Vystrela ruku, vzala si mincu a poďakovala za ňu Sundarovi.

Prenikol ho hrejivý pocit spokojnosti z dobrého skutku. Otočil sa a utekal späť domov.

Zdieľať tento príbeh: