V roku 1940 zriadili nacisti vo Varšave najväčšie židovské geto v celej Európe. Na plochu 2,6 km² bolo násilne nasťahovaných asi 450-tisíc Židov. Irena Sedlerowa začala robiť všetko pre to, aby týmto ľuďom pomohla. Začalo to donáškou potravín a liekov (v gete zúrila epidémia týfusu). V roku 1942, keď sa Irena stala vedúcou detského oddelenia Žegoty (podzemná organizácia poľskej exilovej vlády na pomoc Židom), začala zachraňovať detské životy. Irena Sedlerowa začala organizovať i sama „pašovať“ židovské deti za múry varšavského geta. Tie najmenšie vynášala na dne tašky s náradím. V gete totiž pracovala ako inštalatérka a zváračka. Väčšie deti vyvážala v zadnej časti svojho náklaďáku. Tam vozila aj psa, ktorého vycvičila štekať, keď auto prechádzalo cez bránu. Pod sedatívami prevážali deti v sanitkách – ukryté v rakvách ako obete týfusu. Alebo ich vyvážali skryté v odpadkoch, prevádzali cez kanály či podzemné tunely alebo dokonca vo vypchatých vreciach prehadzovali priamo cez múry geta.

Takýmito rôznymi spôsobmi dokázali zachrániť vyše 2500 židovských detí. Irena Sedlerowa „vlastnoručne“ dostala na slobodu viac ako 400 detí. To všetko trvalo len do roku 1943, kedy Irenu Sedlerowu chytilo gestapo. Nacisti vedeli, že práve ona stojí na čele hnutia, ktoré z geta „unáša“ židovské deti. Irenu Sedlerowu najprv dlho vypočúvali a drasticky mučili. Neprezradila však ani slovo, a tak ju odsúdili na smrť. Len pár hodín pred jej popravou sa však organizácii Žegota podarilo podplatiť jedného z dozorcov a Sedlerowa len o chlp unikla smrti zastrelením.

Irena Sedlerowa zomrela v roku 2008 vo veku 98 rokov na zápal pľúc. V tom čase ešte žilo vyše 700 z týchto detí.

Zdieľať tento príbeh: