Raz dostal Pán Boh otázku, čo ho na ľuďoch najviac udivuje. Po chvíli odpovedal:

„Že ich nudí byť deťmi a snažia sa byť čím skôr dospelými. Ale v okamihu, keď dospejú, chcú byť opäť deťmi. Strácajú zdravie, aby získali peniaze, a potom peniaze utrácajú za to, aby získali zdravie. Pretože majú obavy z budúcnosti, zabúdajú na prítomnosť a ľutujú premárnenú minulosť – a tak nežijú ani v minulosti, ani v prítomnosti, ani v budúcnosti.

Žijú, ako keby nemali nikdy zomrieť, a zomierajú, ako keby nikdy nežili.“

Zdieľať tento príbeh: