Bol súmrak. Sundar sa omráčený ponevieral, až prišiel na okraj lesa, kde si urobil z lístia posteľ a ľahol si. Noc strávil prerušovaným spánkom. Ráno skúmal obsah svojho vrecka. Mal svoj Nový zákon a dosť peňazí na zakúpenie jednosmerného lístka na vlak. Kam ale má ísť? Sundar si lámal hlavu nad touto otázkou, až sa konečne rozhodol, že by sa mal vrátiť do Ludhiany a pokračovať v štúdiu.

O pol hodiny mal cez Rampur prechádzať vlak do Ludhiany. Sundar rýchle vstal a vydal sa smerom k stanici. Keď prechádzal cez dedinu, ľudia mu pľuvali na nohy a preklínali ho. Jedna žena zahrala veľké divadlo a umyla sa pri studni potom, čo na ňu dopadol Sundarov tieň. Ale on si ľudí nevšímal. Mal hlad. Z nejakého dôvodu ho bolel žalúdok a začínal sa cítiť slabý.

Mal akurát dosť peňazí na cestu do Ludhiany. Kúpil si lístok, vyliezol do vlaku a našiel si tvrdé, drevené sedadlo, na ktoré padol. Veľmi si prial, aby ho prestal bolieť žalúdok. No zdalo sa, že bolesť sa ešte viac stupňovala. Napokon, po pol hodine cesty vlakom Sundar cítil nutkanie na vracanie. Rýchlo otvoril okno. Len čo vystrčil hlavu, vyvrátil obsah žalúdka. Na zvratkoch stekajúcich po vonkajšej strane vagóna si všimol, že sú zmiešané s krvou. Potom mu to došlo – jeho rodina ho otrávila a poslala preč. Teraz zomieral.

Zdieľať tento príbeh: