Keď sa redaktorka spýtala pani Kataríny, aká bola cesta, ktorou musela prejsť odvtedy, čo jej lekári diagnostikovali rakovinu, odpovedala: „Bola veľmi ťažká – a veľmi krásna. V tom zmysle, že som vyrástla – vo všetkých smeroch. A hlavne v tom vnútornom, duchovnom smere. Paradoxne som veľmi vďačná za to, že som dostala rakovinu. Za to, že som pochopila seba samú. Že som pochopila ľudí v mojom okolí. Že som sa prestala báť.“

Zdieľať tento príbeh: